Je nedeľa popoludní. Otváram staré vŕzgajúce dvere a vchádzam do izby, kde býva stará žena, jednoducho Babka. Babka, predvolebná ..... pokračovanie článku
...nie za list, ktorý som si našla v schránke v stredu. Ani za oznámenie, že si z pošty môžem vyzdvihnúť nejakú vyššiu sumu eur, aj keď by z času na čas potešilo.... Ale ďakujem za to, že.... pokračovanie článku
„Prosím ťa, mohla by si to objednať? Prosím objednaj to. Prosím!" No čo vám poviem, zlomila ma. Moja mama. Hoci sa "to" dá kúpiť aj v obchode, ktorý je vzdialený štyridsať minút jazdy autom, prehovorila ma. A tak som sa pustila do objednávania cez internet. pokračovanie článku
Pri potulkách svetom stretávam ľudí. Niektorí sa smejú, iní plačú, alebo len tak hľadiac do diaľky prechádzajú chodníkom života. Nuž čo ma do nich. Mám svoj život.... Alebo nie? pokračovanie článku
Je večer. Posledný v tomto roku 2011. Sedím a pýtam sa, čo vám mám priať. Hľadám nejaké predsavzatia, ktoré by boli splniteľné, aby sa aj ten budúci rok, ak Pán Boh dá že sa dožijem jeho konca, nestal jedným s tých, keď sa budem mračiť, že sa mi zasa nepodarilo nič z toho, čo som akosi chcela... A zrazu cítim, ako už veľa krát v tomto roku. Tajomný hlas, ktorý ma pozýva vziať do rúk pero a papier... Niekto tam „hore" totiž otvoril nový prúd myšlienok vychádzajúcich zo srdca... Myšlienok, ktoré som pre všetkých ľudí usilujúcich sa o ľudskosť prameniacu z hĺbky človeka premenila na príbeh... pokračovanie článku
Dnes som brázdila po obchodnom centre. Oči zabodnuté v papieri, na ktorý som si poctivo napísala, čo nám ešte treba kúpiť k štedrej večeri. Zdalo sa, že úlohu, som úspešne splnila a vybrala som sa ku pokladni. V tom som si všimla istého pána, ktorý platil o „uličku" ďalej a so záujmom si ma obzeral.... pokračovanie článku
A je to tu. Vianoce sú pred dvermi a spolu s nimi reklamy a unaháňané predavačky. A nielen ony. Ale aj díleri, ktorí majú úlohu presviedčať, že aj to nepotrebné je vlastne potrebné... A možno niekedy sa im to nepodarí.... pokračovanie článku
Sobota podvečer. Nič netušiaca. V pohode riadim svoje auto. Vychádzam z hlavnej a mierim k železničnému priecestiu. Pribrzďujem. Tachometer ukazuje, že rýchlosť klesá...45 km/h....40/km, keď tu prásk.... pokračovanie článku
Nepoznám odpovede na všetky otázky. Zvlášť na tie detské, ktoré sa snažia pochopiť to, čo je aj pre nás dospelých, viac menej nepochopiteľné. To, čo sa týka života a najmä smrti. Dnes o nej nechcem písať, ale musím... pokračovanie článku
Stretla som ho na ulici. Človek, s ktorým som si preskákala nejakých pár dní, a zodrala niekoľko vrstiev laku na školských laviciach. Nikdy sa naše životné postoje extra nespájali a vôbec som nevedela, že tento „chlapík" sleduje môj život z diaľky.... Nuž všetko zniesol, všetko rešpektoval, ale to, čo sme my mníšky, urobili v posledných dňoch, to už podľa neho presahuje všetky hranice. pokračovanie článku
Ľúbim tajomstvá, pretože príde deň keď odhalia svoj závoj a povedia mi niečo viac. Niekedy okolo nich prechádzam a vôbec mi nenapadne, že to, do čoho občas zakopnem topánkou môže byť pre niekoho životom. Šliapem po kameňoch a beriem ich ako súčasť mojich dní. No poznám ľudí, ktorí v nich vidia chlieb. A predsa nie sú sochári... pokračovanie článku
Sme v nemocnici. Vymotali sme sa z dopravnej zápchy a otvárame dvere na izbe. Tri postele v bielom. A traja muži. Môj otec, ktorý práve niečo číta. Muž v modrom pyžame, ktorý sa tvári, že spí. A ten tretí, muž inej národnosti, ten sedí na posteli a hompáľa dvoma vôbec na seba sa nepodobajúcimi nohami. pokračovanie článku
Realita. V živote som sa stretla mnoho krát s našimi milými i nemilými zamestnancami, či zamestnávateľmi v zdravotníctve. Niektorí ma povzbudili, iní... veď posúďte sami. Realita je zaujímavá.... pokračovanie článku
Stretla som sa s ňou prvý krát, keď mala 2 mesiace. Mrvila sa v kočíku a plačlivým krikom si vydobýjala svoje miesto na zemi. Bola maličká ale štyri veľké ruky a za nimi skrývajúce sa kľukaté cesty, boli pripravené bojovať spolu s ňou. pokračovanie článku
Prinútila ju. Presvedčila, že nemôže byť stále doma. Musí vypadnúť. Aspoň raz za týždeň, aspoň cez víkend.... Nechcela však o tom ani počuť. Ak súhlasila, tak iba preto, aby mala od nej pokoj. pokračovanie článku
Taxík zaflekoval na štrku. Po chvíli sa otvorili jeho zadné dvere. Nikto nevychádzal. Až keď k autu pristúpila Magda. Usmiala sa a my sme uvideli bielu paličku. pokračovanie článku
Sú príbehy o nás... o tom, ako vieme manipulovať s druhými i o tom, ako zabúdame, že človek, ktorý stojí vedľa nás má okrem povinností aj práva. Aj toto sa stáva... a stojí to za zamyslenie pokračovanie článku
„Máme to my ale svätého pápeža." - hlási nahlas babka a poťahuje mi tašku. Snaží sa nadviazať dialóg a tak si skrátiť dlhé čakanie v rade na lieky. pokračovanie článku
Sedím za počítačom a klikám. Emailová schránka sa nemôže sťažovať na prázdnotu. Nenudí sa. Gúľa očami a oznamuje mi správu za správou. Snažím sa odpovedať, teda aspoň na tie, ktoré považujem za dôležité... pokračovanie článku
Popoludnie. Zvoní mobil. Neznáme číslo. V poslednom čase sa často ľudia mýlia a volajú mi. Chcú si objednať okná a dvere. Že by aj teraz omyl? pokračovanie článku
Ledva som otvorila oči a zbadala som, že sa pri mne niečo tmolí. Aha, sľúbila som mu, že môže ku nám prísť na celý deň. pokračovanie článku
Pýtam sa, pretože som si pred chvíľou prečítala príbeh o opustenom otcovi zo Žiliny, ktorý je zúfalý. Veď jeho dcéra sa z jedného dňa zbalila a už jej nebolo. Vraj ušla do kláštora. pokračovanie článku
je iné ako tie ostané. Nemá nohy, ani ruky a predsa chodí. Nemá ani ústa a netreba ho ani kŕmiť a predsa rozpráva. Už viete čo to je? pokračovanie článku
Väčšinou sa pozeráme na ľudí podľa toho čo majú oblečené alebo podľa toho, čo vedia robiť. Meriame ich pohľadom spravodlivosti podľa obrazu, ktorý nám ponúka televízia či iné „masovo - komunikačné prostriedky" alebo podľa toho, čo ich od nás odlišuje - podľa „miest" ktoré sú v ich živote slabšie... Nezáleží nám na tom, prečo... a zdá sa, že nám to aj vyhovuje. pokračovanie článku
Poznáte to. Ten pocit, keď vás zožiera závisť, že niekto má dom, peniaze, lásku a vy to nemáte.... Nič príjemné, len namiesto, toho, aby sme svoje pocity pomenovali, snažíme sa ich ospravedlniť... Ale o inom. Viete, že závidieť sa dajú aj veci, ktoré sú pre nás samozrejmé? pokračovanie článku
Sú dni, keď sa človek raduje i tie, keď ho prejde valec beznádeje, depresie, bolesti... Nikto z nás, nevie, aký bude ten „deň dnešný...", ale predsa môže byť iný, ak si otvoríme oči... pokračovanie článku
Dnes premýšľam. Viac menej o tebe. O človeku, ktorý sa túlal v mojom živote od prvých dní, či hodín... Nemusel si tu byť, ale ostal si, lebo si chcel... pokračovanie článku
Že by to bola naozaj pravda? Nie, nechcem od vás, aby ste čítali rozprávky. To by som si nedovolila, ste už predsa veľkí a čítate viac menej „dospelácke" noviny, ktoré chrlia správy zo všetkých kútov sveta. Či sú už pravdivé, alebo nie, to nechám na vašom uvážení.... Ale predsa pokračovanie článku
Obyčajní ľudia, nie z politických strán, ale tí, ktorí sa nechajú ťahať svojimi rotvailermi. Sú dvaja a nechcú sa vyhnúť mužovi, ktorý kráča oproti nim. Na vôdzke vedie tiež svojho štvornohého „priateľa." pokračovanie článku
Mám známu. Má hyperaktívneho syna a manžela z USA. Donedávna bývali na Slovensku. Dávid tu rok chodil do materskej školy a učiteľky ho zatvorili do krabice s názvom: „Nezvládnuteľné a nevychovateľné dieťa." Poviete si, stáva sa... pokračovanie článku
píšu o ňom komerčné média, ako o niekom, kto zradil, kto sa ukázal v pravom svetle. Veď nech sa len cirkev ukáže, aké má ovečky. Alebo lepšie povedané: Akých má pastierov? Ale čo sa stane, ak farár piť prestane? pokračovanie článku
Je po štedrej večeri. Ba aj po polnočnej. Je druhý deň, keď sa zástupy, či už z tradície, alebo z presvedčenia hrnú do kostola. A berú so sebou aj deti. pokračovanie článku
Som Božie dieťa, ktoré miluje, odpúšťa a hľadá
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
